V stredoveku akákoľvek vedecká činnosť ustrnula na niekoľko storočí. Nevykonávali sa takmer žiadne nové pozorovania, nevyvíjali sa žiadne nové myšlienky. Hoci významní arabskí vedci žijúci v Španielsku sa v tom čase venovali aj botanike (AL-GAFIKI, IBN AL-BAJTAR, MUHAMMAD IBN AL-AWWAN), vplyv arabskej kultúry na európsku botaniku bol iba veľmi malý.

Mnohí mnísi, kňazi a učenci sa vydávali na púť do španielskych knižníc, aby mohli študovať antické knihy. Mnohé z týchto kníh boli prekladané do latinčiny a tak častokrát dochádzalo k mnoným chybám. Napríklad poznatok, ktorý je nám dnes samozrejmý, že flóra Strednej Európy je odlišná od mediteránnej flóry bol zabudnutý.

Prvé vlastné pozorovania vykonávala HILDEGARDA Z BINGENU (1099-1179), ktorá opísala 300 rozličných rastlín a dala im aj nemecké mená.

albert velkyZa znovuobjaviteľa vedeckej botaniky je pokladaný ALBERTUS MAGNUS (1193? - 1280) z Lauingenu. Tento dominikánsky nemecký filozof, teológ a prírodovedec sa síce iba okrajovo zaoberal rastlinami, ale jeho práca je prvou opisnou prácou týkajúcou sa flóry Európy.

Na rozvoji poznania v stredoveku sa v 14. storočí nemalou mierou podielali aj cestovatelia, ktorí zo svojich ciest prinášali nové poznatky.

7. apríla 1348 Karol IV. založil v Prahe univerzitu so štyrmi fakultami (slobodných umení, lekárskou, právnickou a teologickou).

ĎALEJ ->

Pri príprave tejto stránky boli použité informácie z: Peter v. Sengbusch, 1999: Botany: The History of a Science. http://www.rrz.uni-hamburg.de/biologie/b_online/e01/01.htm

© botanika.sk team 2000
posledná zmena: 12.07.2000 15:37